pár slov na úvod...
Bez hanby sa priznávam, že duchovnou matkou občasníka je
Adriana:-) Takzvaný "občasníček" si založila na
svojich stránkach dávno-pradávno, ešte v roku 2003. Dlho som odolávala, ale nakoniec som sa preň rozhodla z dôvodu, že občas
(preto ten názov:-) sa udeje niečo, o čo sa treba podeliť:-)
sporadické zápisky
You Got Me Rocking Now!
Cez víkend som bola aj s manželom v Trnave na
festivale Lumen. A to bola "osudná chyba":-) Doteraz som si myslela, že tvrdší rock neznesiem. O omyle ma presvedčila britská skupina
Delirious? v svojom energickom vystúpení, na ktoré sa podujala aj napriek hrozivému lejaku:-) Samozrejme, že už začínam zháňať ich CD na eBayi:-) Z víkendu vyplýva nasledovné ponaučenie:
- Hudobné festivaly sú nákazlivé.
- Na kresťanskom festivale čapujú kofolu centimeter nad čiaru.
- Prvý raz som prežila hlasnú hudbu bez toho, aby som musela zdrhať mimo.
- Nikdy neviete, čo vo vás drieme:-)
- Kde to žije, tam je eBay!
Uvidíme, čím sama seba ešte v budúcnosti prekvapím:-) Každopádne,
hudobný kútik sa môže tešiť na nové prírastky...
Křemešník
Dnes po práci som sa vybrala do hypermarketu TRESKO, pretože bol posledný deň akcie a ja som chcela kúpiť dve salámy "Křemešník" ako predzásobu na letnú dovolenku do hôr. Samozrejme, ako to častokrát býva, keď je výhodná akcia - zľavnený tovar nikde. Po niekoľkých okružných letoch okolo chladiacich boxov, kde podľa informácií predavača "ešte nedávno tie salámy boli" (asi sa premenili na syr), som sa išla opýtať priamo do oddelenia údenín. Za pultom obsluhovala zakabunená bucľatá žienka so šiltovkou vrazenou hlboko do čela. Ani neviem, ako zo mňa vyhŕklo:
"Dobrý deň, milá pani, máte ešte salámy Křemešník?"
"Ako viete, že som milá?" ozvalo sa spod šiltu.
"Keď sa usmejete, musíte byť milá," odvetila som.
Spod šiltu sa rozžiaril pár drobných očiek.
"Počkajte chvíľu..."
A už mizla vzadu v sklade.
"Dva poprosím..." pípla som za ňou.
Po hodnej chvíli sa predavačka vrátila a niesla dva Křemešníky.
"To za to, že ste mi povedali, že som milá..."
Usmiala som sa na ňu, poďakovala a slávnostne odkráčala so zásobou na horskú turistiku k pokladniam, kde ma vítal neustále sa opakujúci elektronický hlas:
"Pokladňa dvadsaťdeväť je voľná!"
"Pokladňa dvadsaťšesť je voľná!"
"Pokladňa dvadsaťsedem je voľná!"
Po piatich minútach státia v rade a počúvania, ktorá pokladňa je voľná, som bola zrelá na psychiatriu. Určite by som bola aj po hodine predávania za pultom, kde by som inkasovala zamračené pohľady a verbálne útoky nespokojných zákazníkov. Preto chcem všetkých poprosiť: Buďte milí na predavačov v hypermarketoch. Sú to ľudia ako my a aj oni potrebujú trochu slnečných lúčov...
:: 2007 ::